Narodil som sa do rodiny úspešného obchodníka s vínom, v mestečku Ostia,ktoré je vstupnou bránou do nášho Večného mesta. Aj napriek tomu, že som mal možnost prebrať po svojom otcovi úspešný biznis, rozhodol som sa pre službu v armáde. No aj keď som sa rozhodol neísť v otcových šľapajách, z domu som si predsa len odniesol jednu vlastnosť – a to veľkú lásku k vínu. Po úvodnej prehliadke,cez ktorú som nemal problém prejsť najmä pre svoju výšku,som bol pridelený do relatívne mladej II. légie Adivtrix, ktorú som zastihol v ďalekej provincii Britannia,kde som sa spolu s ňou pustil do podrobovania si miestnych kmeňov. <!–more–> Vďaka tomu,že som bol okamžite po prijatí do légie vystavený bojom na drsnom severe ostrova, sa mi dostalo skvelej príležitosti naučiť sa bojovať a okamžite si to vyskúšat aj v praxi,keďže tá je najlepšou učiteľkou. Onedlho bola moja légia prevelená,aby podporila ťaženie cisára Domitiána na území Dacie,kde následne došlo aj k môjmu preveleniu do XV. légie Appolinaris,ktorá v rovnakom ťažení utrpela značné straty. Tu som sa ale dlho neohrial a bol následne prevelený do X. légie Gemina Pia Fidelis. Práve v tejto légii sa začal moj postup vo vojenskej hierarchii, keď som sa z obyčajného vojaka stal najprv decanom a následne som bol vymenovaný do hodnosti optiona, čerstvo povýšeným centurionom.
Okrem rôznych výhod cítim aj veľkú česť a najmä zodpovednosť za každého vojaka v jednotke,ktorej pomáham veliť. A spolu s centurionom máme to štastie, že môžme veliť najlepšej centúrii, v najlepšej légii celej rímskej armády.